uvod | PROJECTS | Kew Gardens 2023

Kew Gardens

Kew Gardens/The Little Chaos

In the spring of 2022, five weeks after my mum left her own garden, I unexpectedly found myself in one London’s house with palm trees and a pond; few days that lasted more than a week. I had the feeling that I had experienced more in the last three days than in the last two years of the pandemic. I surrendered to the present, appreciating the moment of “now”. I try not to think forward or back, and just accept “now” as it comes. Living in the moment. This naturally led me on to a planned visit to Kew Gardens – Royal Botanical Gardens on the bank of river Thames. The power and beauty of the place is self-evident. I was born under the Tatra Mountains, in close proximity to the Slovak Paradise, the rocks are overgrown with moss like in the forests of southern Finland. Paradise became for me an escape, at the same time a refuge, like Kláštorisko for Carthusians monks in its centre. I can smell its conifers whenever I think of it. Free nature was created, apparently chaotically at first glance, but it has its laws through natural selection, according to which it looks the way we see it today. On the basis of “natural nature”, gardens, arboretums, greenhouses, gardens for growing vegetables and fruits, and fields were later created. In our but also in other latitudes. Similarly in 1759, Princess Augusta founded the royal gardens on 120 ha and they built there the oldest greenhouse Temperate House with 10,000 plants under one roof in 1836 and later two more greenhouses. The plants planted in them also seem like chaotic tangles of plants, but they are definitely arranged correctly, even unambiguously. They have to respect a dozen climatic zones, such as in the Princess of Wales Conservatory. The greenhouses absorbed my interest the most, so the continuation of my own garden, the book Gregor’s garden published in 2022; they now become the royal gardens. They seem to me like a little chaos, in permaculture groupings, designed according to an order that we don’t exactly know, but feel. It seems to you that you see all the plants of the world in one place, the biblical paradise. A little chaos in a big order. In pararel with period drama titled A Little Chaos by director Alan Rickman where the part of the Gardens of Versailles were designed by Sabrina de Barra, played by Kate Winslet who became the royal gardener at the court of

Louis XIV.. As my favourite Canadian clinical psychologist Jordan Peterson says: “In every part of the chaos there is a little bit of order”. In his first bestseller, 12 Rules for Life, he describes chaos as a negative experience that represents the negative aspects of our lives, as opposed to order, the “ordinance” towards which the world should move. In his second book, which he published three years later, in 2021, entitled Beyond Order, he admits and emphasizes in his videos that these two parts of the world, order and chaos, are natural components and must be in balance, as Taoist symbol of dragons yin and yang, to develop one’s potential, without which creative shifts in human actions would not occur. Too much chaos brings uncertainty into life, but too much order leads to a loss of curiosity, vitality and creativity. A little chaos is therefore necessary and very useful for a better and more meaningful life. Perhaps it is also a way to create goals, but not to push the ways of fulfilling them, but to accept incoming opportunities according to the law of attraction, which Barbora Englishová draws attention to through her Detoxikuj život portal. Or do nothing for a while and wait for what our non-thinking mind of the present moment will answer us at Jiří Ledvinka’s podcasts. All these mentors of spiritual development, each in their own way, however with very similar methods or results, support the creative, viable meaning of being itself, the path and result of which is precisely “little chaos”, which has been equally developing in nature since its inception, in the gardens and identically also in our lives. The visual character of the selection of published photographs, from a huge number of photographs taken, is the same as in the first book, Gregor’s garden, since it is a direct continuation of it. Petra Cepková talks about it in her curatorial text for the project: “The pictorialist line is another layer of reading Monika’s photographs, where the landscape is suddenly understood as something absolutely intangible. The extreme blurring of details and perspective is a world that is unattainable for us”. Like when you wake up and for a moment believe that it really happened to you, until you understand that it was just an extraordinary, unattainable dream. May we never lose our dreams with unquenchable passions to fulfilling them, even when they seem impossible. The world-famous Brazilian photographer Sebastião Salgado, who has devoted his entire life to social documentaries and advocates for the restoration of Brazilian forests, certainly succeeded in this. He was the one who in 1998, together with his wife, initiated the founding of the Instituto Terra, a company which has taken care of the restoration of the local ecosystem in his native Brazil for 20 years, planting 2.7 million trees during that time and so it returned the forest to where it belongs.. Nature as the womb of the earth was created at the very beginning of the creation of the world, like the Garden of Eden. It brought us the foundation from which we came, into which we were embedded, which surrounds us and is at the same time a part of us and we are part of it. The essence. The infinity. The space. The fifth dimension, in which we still eat the fruits of our mother’s garden.

Monika Stacho

Na jar roku 2022, päť týždňov potom, čo moja mamka opustila svoju vlastnú záhradu, som sa znenazdajky ocitla v Londýnskej záhrade s palmami a jazierkom, na pár dní, ktoré mi trvali viac než týždeň. Na svedomí to mal pocit, že som za posledné tri dni zažila viac ako za posledné dva roky pandémie. Odovzdala som sa prítomnému okamihu: „now“. Snažím sa nemyslieť na minulosť ani budúcnosť a jednoducho prijímať „now“ ako prichádza. Žijem v prítomnom okamihu a to ma prirodzene privádza k plánovanej návšteve Kew Gardens – Kráľovskej botanickej záhrady na brehu rieky Temža. Sila a krása tohto miesta je neuveriteľne samozrejmá. Narodila som sa po Tatrami, v tesnej blízkosti Slovenského raja, kde skaly obrastajú machom ako v lesoch južného Fínska. Raj sa stal pre mňa únikom, zároveň útočiskom, rovnako ako Kláštorisko pre kartu-

ziánov v jeho strede. Vôňu ihličia cítim, kedykoľvek si na raj spomeniem. Voľná príroda vznikla, na prvý pohľad zrejme chaoticky, no má svoje zákonitosti prirodzeného výberu, podľa ktorého vyzerá tak, ako ju dnes vidíme. Na základe „prirodzenej prírody“ neskôr vznikali záhrady, arboréta, skleníky, záhrady na pestovanie zeleniny a ovocia, aj polia. V našich, ale aj iných zemepisných šírkach. Takto v roku 1759 založila princezná Augusta Kráľovské botanické záhrady na 120 hektároch a v roku 1836 tam postavili najstarší skleník Temperate House s 10 tisíckami rastlín pod jednou strechou a neskôr dve ďalšie. V nich nasadené rastliny pôsobia ako chaotické spleti rastlín, ale sú rozhodne usporiadané správne, ba jednoznačne. Rešpektujú desiatku klimatických pásiem ako napríklad v Princess of Wales Conservatory. Najviac ma zaujali skleníky, takže pokračovaním mojej vlastnej záhrady, knihy Gregorova záhrada vydanej v roku 2022, sa teraz stávajú Záhrady kráľovské. Pripadajú mi ako malý chaos, v permakultúrnych zoskupeniach, navrhnutých podľa poriadku, ktorý presne nepoznáme, ale cítime. Zdá sa vám, že na jednom mieste vidíte všetky rastliny sveta, biblický raj. Malý chaos vo veľkom poriadku. V paralele s filmom pod názvom A Little Chaos, kde časť Versaillských záhrad, navrhla v dobovej dráme režiséra Alana Rickmana, Kate Winsletová ako Sabrina de Barra, ktorá sa stala na dvore Ľudovíta XIV. kráľovskou záhradníčkou. Ako hovorí môj obľúbený kanadský klinický psychológ Jordan Peterson: „V každej časti chaosu je trochu poriadku“. Vo svojom prvom bestsellery 12 pravidiel pre život opisuje chaos ako negatívnu skúsenosť, ktorá predstavuje záporné aspekty nášho života, na rozdiel od poriadku, ku ktorému by sa mal svet uberať. Vo svojej druhej knihe, ktorú vydal o tri roky neskôr, v roku 2021 s názvom Za hranicou poriadku, pripúšťa a vo svojich videách zdôrazňuje, že tieto dve stránky sveta, poriadok a chaos, sú prirodzenou súčasťou a ako taoistický symbol drakov jing a jang musia byť v rovnováhe, aby sa rozvinul potenciál, bez ktorého by tvorivé posuny v ľudskom konaní nenastali. Pretože priveľa chaosu prináša neistotu do života, no priveľa poriadku zas vedie k strate zvedavosti, životaschopnosti a kreativity. Malý chaos je teda nutný a veľmi užitočný pre kvalitnejší a zmysluplnejší život. Možno aj toto je cesta k vytváraniu cieľov, no nie k presadzovaniu spôsobov ich napĺňania, ale k prijímaniu prichádzajúcich príležitostí podľa zákona príťažlivosti, na ktorý upozorňuje Barbora Englishová prostredníctvom svojho portálu Detoxikuj život. Alebo chvíľu nič nerobte a počkajte, čo nám odpovie naša nemysliaca myseľ prítomného okamihu z podkastov Jiřího Ledvinku. Všetci títo mentori duchovného rozvoja, každý svojim spôsobom, s veľmi podobnými metódami či výsledkami, podporujú tvorivý, životaschopný zmysel samotného bytia, ktorého cestou aj výsledkom je práve „malý chaos“, ktorý sa rovnako vyvíja v prírode od jej vzniku, v záhradách a identicky aj v našich životoch. Vizuálny charakter výberu odpublikovaných fotografií z veľkého množstva nasnímaných je rovnaký ako v prvej knihe Gregorova záhrada, keďže je jej priamym pokračovaním. Petra Cepková o tom hovorí vo svojom kurátorskom texte k projektu: „Piktorialistická línia je ďalšou vrstvou čítania Monikiných fotografií, kde je krajina zrazu chápaná ako čosi absolútne nehmatateľné. Extrémne rozostrenie detailov a perspektívy je pre nás svetom, ktorý je nedosiahnuteľný.“ Ako keď sa prebudíš a na chvíľu uveríš, že sa ti to naozaj stalo, kým nepochopíš, že to bol len neobyčajný, nedostižný sen. Kiež nikdy nestrácame svoje sny s neutíchajúcimi vášňami k ich naplneniu, aj keď sa nám zdajú nemožné. To sa určite podarilo svetoznámemu brazílskemu fotografovi Sebastiãovi Salgadovi, ktorý sa celý život venuje sociálnemu dokumentu a zasadzuje sa za obnovu brazílskych pralesov. Bol to práve on, kto s manželkou založil v roku 1998 spoločnosť Instituto Terra, ktorá sa už 20 rokov stará o obnovu ekosystému v rodnej Brazílii a za ten čas už vysadila 2,7 milióna stromov a tak vrátila les tam, kam patrí. Príroda ako lono zeme bola stvorená na samom začiatku sveta ako rajská záhrada. Priniesla nám základ, z ktorého pochádzame, do ktorého sme boli vložení, ktorý nás obklopuje a zároveň je našou súčasťou a my súčasťou jeho. Podstata. Nekonečno. Vesmíru. Piata dimenzia, v ktorej stále jeme plody z mamkinej záhrady.

Monika Stacho

author and photography: Monika Stacho

layout: Monika Stacho

publisher: Ľubo Stacho

author´s book edition

Bratislava 2023

ISBN:978-80-570-4575-5

INFO z knihy Kew Gardens

autor a fotografie: Monika Stacho