Opri sa o mňa/Lean on me 2022

fotografické ikony

sv. Barbora

Experimentálny fotografický cyklus s pracovným názvom Fotografické ikony, bol vystavený v Galérii Quo Vadis v Bratislave. Vznikol ako alternatíva k tradičnému písaniu ikon s dogmatickými pravidlami, ktoré ikonopisectvo zahŕňa a Monika ich ovláda.

Ale aj dogmy potrebujú rozprávať novým jazykom. Boj dobra a zla má inú formu dnes, ako mal v 9. storočí. Ako ľudstvo sme sa posunuli inde, rovnako sa posunul aj náš jazyk a prostriedky, ako hovorí kurátorka výstavy Natália Cunik, a pokračuje: Svätí, zobrazovaní na klasických teologických ikonách nezmizli, ale pribudli k nim noví. Všetci sme tajomstvom a záhadou neviditeľného, obrazom Božím.

Ikony nevznikli ako umenie; eikon – obraz; reprezentoval prítomnosť Boha. Neuctievalo sa drevo, na ktoré sa písali, ani farby, látky pigmenty – tie boli len elementami tajomného rituálu; uctievali to, čo predstavovali, cestu z viditeľného do neviditeľného. Ikony reflektujú tajomstvá Boha skrz použitie obrazu. Pripomínajú nám neviditeľný rozmer nášho bytia.

Tváre ikon na výstave, na ktoré sa pozeráme nesú v sebe artefakty minulosti (interpretujú patróna svojho krstného mena), prešli celou evolúciou až do podoby dnešnej, zrelej, jedinečnej, ale zároveň stále sa formujúcej. Použitie „modernej“ technológie nanášania fotografickej emulzie odráža progres, cestu, ktorú ľudstvo prešlo.

Opri sa o mňa.. o kohokoľvek sa opierame a môžeme oprieť, spoj, ktorý túto väzbu umožňuje, je láska. Neviditeľná ako všetky ostatné záhady a tajomstvá. Lebo z času na čas sa potrebujeme o niekoho oprieť, z času na čas nám treba pomôcť vidieť.

Výstava a diela na nej spostredkúvali pohľad do histórie, maliarske a fotografické umenie prepojené pocitmi z výrazov portrétovaných reálnych ľudí, s obrazov – ikon, ktoré boli vytvorené „skutočným svetlom“ pri použití fotografickej technológie akoby „svetlom Božím“.

Experimentálny fotografický cyklus s pracovným názvom Fotografické ikony, vznikol ako alternatíva k tradičnému písaniu ikon s dogmatickými pravidlami, ktoré ikonopisectvo zahŕňa. Ale aj dogmy potrebujú rozprávať novým jazykom. Boj dobra a zla má inú formu dnes, ako mal v 9. storočí. Ako ľudstvo sme sa posunuli inde, rovnako sa posunul aj náš jazyk a prostriedky, ako hovorí kurátorka výstavy Natália Cunik, a pokračuje: Svätí, zobrazovaní na klasických teologických ikonách nezmizli, ale pribudli k nim noví. Všetci sme tajomstvom a záhadou neviditeľného, obrazom Božím.

Ikony nevznikli ako umenie; eikon – obraz; reprezentoval prítomnosť Boha. Neuctievalo sa drevo, na ktoré sa písali, ani farby, látky pigmenty – tie boli len elementami tajomného rituálu; uctievali to, čo predstavovali, cestu z viditeľného do neviditeľného. Ikony reflektujú tajomstvá Boha skrz použitie obrazu. Pripomínajú nám neviditeľný rozmer nášho bytia.

Tváre ikon na výstave, na ktoré sa pozeráme nesú v sebe artefakty minulosti (interpretujú patróna svojho krstného mena), prešli celou evolúciou až do podoby dnešnej, zrelej, jedinečnej, ale zároveň stále sa formujúcej. Použitie „modernej“ technológie nanášania fotografickej emulzie odráža progres, cestu, ktorú ľudstvo prešlo.

Opri sa o mňa.. o kohokoľvek sa opierame a môžeme oprieť, spoj, ktorý túto väzbu umožňuje, je láska. Neviditeľná ako všetky ostatné záhady a tajomstvá. Lebo z času na čas sa potrebujeme o niekoho oprieť, z času na čas nám treba pomôcť vidieť.

Výstava a diela z nej spostredkúvajú pohľad do histórie, maliarske a fotografické umenie prepojené pocitmi z výrazov portrétovaných reálnych ľudí, s obrazov – ikon, ktoré boli vytvorené „skutočným svetlom“ pri použití fotografickej technológie akoby „svetlom Božím“.

Práve táto Monikina autorská technika umožnila prenos fotografického obrazu na drevo alebo špeciálny dizajnový papier Tyvek®. Niektoré ikony domaľúva, používa techniku zlátenia, niektoré opätovne fotograficky recykluje použitím fotografickej koláže s prírodnými materiálmi. Niektoré ostávajú čistými fotografickými portrétmi dnešných ľudí, v ikonických podobách, bez väčšieho zásahu. Práve ako tie na syntetickom papieri, ktorý začala používať experimentálne ako ďalší z možných materiálov pre jeho štruktúru, pevnosť a vlastnosti pri nanášaní fotografickej emulzie a vyvolávaní.

Ohlasy:

Chrappa Štefan: Hosť nedeľného dobrého rána, 6.11.2022, 8:05-9:00, https://www.stvr.sk/radio/archiv/11475/1923847

Pataráková Jana: Kultúrny denník, Radio Devín, 27.8.2024 7:35, https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/374634/okna-duse-dokoran

Pataráková Jana: Kultúra 2024, Rádio Regina Východ, 12.9.2024 17:230-18:00, https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11458
Pavol Kall: Monika Stacho tvorí ikony svojho života In: Katolícke noviny 8.12.2024, ročník 139, číslo 49, str.14-15, ISSN:0139-8512 https://www.katolickenoviny.sk/kultura/category/kultura/article/monika-stacho-tvori-ikony-svojho-zivota.xhtml

Štefan Chrappa, Timotej Križka: Relácia STVR Orientácie 15.5.2025 15:15 https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14119#1040_ time (9:13-17:15)