Dva domy jedného pána/Two Houses of One Lord 2008-2010

Lučenec

Šaštín

Komárno

Senec

Jedným z hlavných odkazov fotografického súboru Ľuba a Moniky Stacho Dva domy jedného pána je snaha o prebudenie historickej pamäte, ako aj osobnej
zodpovednosti – nielen za udalosti, ktoré sa odohrali počas II. svetovej vojny a po nej, ale aj za dnešný stav spirituality a duchovna v spoločnosti a v každom z nás.

V ekumenickom duchu môžeme čítať aj najnovší projekt autorskej dvojice Dva domy jedného Pána, uvedený po prvýkrát v priestoroch stupavskej
synagógy, v ktorom autori formou diptychov porovnávajú stav židovských a kresťanských kostolov. V tomto prípade nepoužili sugestívny estetický jazyk
predchádzajúcich projektov, ale zvolili dokumentárny až dokumentačný pohľad dovnútra týchto, často zdevastovaných, pamiatok, aby jeho priamosť a strohosť korešpondovala s autenticitou daného stavu. Dojem estetickej príbuznosti týchto – často úplne odlišných – priestorov v rámci jedného diptychu umocňuje rovnaký zorný uhol a akcentácia obrazového aj významového stredu, ktorým je svätostánok. Pri bližšom pohľade na niektoré dvojice však zistíme, že niečo „nie je v poriadku“. Na prvý pohľad dekoratívna ornamentika synagóg prechádza do štruktúr starostlivo naukladaného tovaru v skladoch, inde sa architektonické tvaroslovie mení na vstavané zariadenie telocvične.

Sklady, kiná, posilovne alebo jednoducho chátrajúce stavby namiesto svätostánkov naplnených veriacimi sú doslovným i symbolickým obrazom istého morálneho prázdna, ktoré u nás a v nás zostalo po zdecimovaní jednej kultúrnej i náboženskej tradície, a ktoré može v budúcnosti rovnako ľahko spôsobiť vyprázdnenie i kresťanských kostolov. Napriek tomu, že katolícke, pravoslávne a protestantské chrámy pôsobia na fotografiách plnšie, živšie, pozitívnejšie, projekt Dva domy jedného Pána nemá mať konfrontačný charakter. Domnievam sa, že autorom išlo predovšetkým o poukázanie na spoločné korene židovsko-kresťanskej Európy, ako aj na spoločné riziká duchovnej devastácie.

Pri pohľade na snímky sa nás zmocňuje zvláštny pocit. Tichá sila sakrálna pokojne pôsobí i v zdanlivo zahltenom a neprehľadnom prostredí. Fotografované
priestory akoby si uchovali svoj genius loci a udržali svoje duchovno aj vo dvojiciach postavených na napätí spirituality a konzumu či kultu tela. Naopak, jeden priestor prežaruje druhým a napĺňa ho svojou energiou. Dívame sa dovnútra a chvíľu tam spoločne prebývame. V dvoch domoch jedného Pána.

z textu Lucie L. Fišerovej

One of the central messages of the photographic series Two Houses of One Lord by Ľubo and Monika Stacho is an effort for revival of historical memory and personal responsibility – not just for events that took place during and after World War II, but also for the present state of spirituality in the society and our everyday lives.

His latest project, Two Houses of One Lord, where form of diptych is used to compare the state of Jewish synagogues and Christian churches, is in the ecumenical spirit. A suggestive aesthetic language of previous projects is replaced by the documentary look inside these often derelict monuments in order
to emphasize the perception of authenticity of the condition. An impression of aesthetic afinity concerning these – often different – spaces within a diptych is enhanced by the same view angle and accentuation of a visual and semantic center, the sanctuary. However, we soon discover that something is “not right”.
At first glance, the decorative ornamentation of synagogues passes into the structures of carefully stacked goods in warehouses or the architectural morphology changes into the interior of gym.

Warehouses, cinemas, gyms or simply run-down buildings instead of sanctuaries filled by believers are both literal and symbolic images of moral emptiness, left in our souls and world after one cultural and religious tradition was decimated, the very same emptiness that can just as easily cause emptying of Christian churches in future. Although Catholic, Orthodox and Protestant churches seems to be fuller, livelier and more positive, the project Two Houses of One Lord is not of a confrontational nature. I believe that the author`s intention is primarily to demonstrate a common basis of Judeo-Christian Europe, as well as the very same risks of spiritual devastation.

When we observe the images, we feel somehow moved. The quiet power of sacred brings calmness into this seemingly non-transparent environment. The photographed spaces as if have retained their genius loci and maintained their spirituality even in pairs built on the tension of spirituality and consumerism
or the cult of the body. On the other hand, one space outshines the other and fills it with its energy. We look inside and dwell there together for a little while. Inside the two houses of one Lord.

from the text of Lucia L. Fišerová